Ako sa vytvorila jaskyniarska skupina v Rimavskej Sobote?

Vznik skupiny organizovanej v SSS sa datuje na august 1972, kedy siedmi nadšenci (Štefan Danko, Jozef Gaál, Ľudovít Gaál, Matej Gaál, Juraj Gyökeres, Ladislav Purdek a Ladislav Vaska) zložili speleologické skúšky na celoslovenskom jaskyniarskom týždni v Gombaseku a koncom roka obdržali aj členské preukazy SSS. Tento akt pochopiteľne predchádzali skoršie aktivity (od roku 1969), smerované na prieskum umelých, či prirodzených podzemných dutín v širšom okolí Rimavskej Soboty, najmä pri Kocihe, Bretke, Starej Bašte a Slizkom. Logickým vyústením tejto činnosti bolo stmeliť spoločné záujmy a v roku 1971 založil Jozef Gaál spolu so Štefanom Kinkom, Ľudovítom a Matejom Gaálom neoficiálny „Rimavskosobotský amatérsky speleologický club“ (RASC). Po prijatí do radov SSS skupina najprv pracovala pri Oblastnej skupine Tisovec pod vedením Svatopluka Kámena. V roku 1974 sa skupina osamostatnila, vedúcim sa stal Jozef Gaál, ktorý zostal ústrednou osobnosťou skupiny až do svojej náhlej smrti v roku 1999.

Čo je predmetom prieskumu jaskyniarov z Rimavskej Soboty?

Predmetom činnosti skupiny je vyhľadávanie, prieskum a odkrývanie jaskýň, ale aj ich mapové, písomné a fotografické zdokumentovanie, ktoré je najprácnejšou a najnezáživnejšou, avšak mimoriadne potrebnou prácou (bez vieru hodných dokumentov sú aj najlepšie objavy stratené). Povinnosťou každého jaskyniara je aj chrániť jaskyne pred nesvedomitými návštevníkmi, najmä uzatváraním vchodov a pravidelnou kontrolnou činnosťou.

Stredobodom záujmu jaskyniarov z Rimavskej Soboty sú predovšetkým krasové i nekrasové podzemné priestory v regióne Gemera a Novohradu, avšak mimo územia Muránskej planiny a Slovenského krasu, kde pôsobia tisovský, muránsky, rožňavský a plešivský kolegovia. Spolupráca so susednými i vzdialenejšími skupinami je dobrá, časté sú vzájomné návštevy a pomoc pri náročnejších speleologických akciách. Najviac úsilia bolo za posledných 30 rokov venovaných jaskyniam Drienčanského krasu, ktorý je speleologicky, ale aj prírodovedecky najhodnotnejšou oblasťou medzi Slovenským a Muránskym krasom.

Prehľad najvýznamnejších výsledkov skupiny v domácich jaskyniach

Uvedený prehľad zachytáva len najvýznamnejšie výsledky skupiny. V skutočnosti sa za tým skrývajú stovky a stovky hodín v podzemí, často v extrémne úzkych a nízkych priestoroch, prieskumné a dokumentačné práce v menších, tu nevymenovaných jaskyniach alebo úmorné odkrývačské práce na početných povrchových i podzemných lokalitách, ktoré neviedli k speleologickým úspechom. Aj tie však patria k životu jaskyniara. Dobrovoľné jaskyniarske práce sa však čo raz viac stávajú namáhavejšími a nákladnejšími. Členovia skupiny pritom náklady na speleologické práce hradia z vlastných prostriedkov. Skupina – podobne ako väčšina oblastných skupín nemá sponzora.

1972

Dňa 27. 2. 1972 na základe informácií Juraja Vincela zo Slizkého Jozef Gaál objavil 60 m dlhú a 21 m hlbokú Frontovú jaskyňu pri Slizkom s vojenskou muníciou z II. svetovej vojny a s neporušenou kvapľovou výzdobou, najmä cibuľkovými stalaktitmi.

Na riečisku jaskyne Podbanište dňa 7. 7. 1972 objavili ) Ľudovít Gaál a Matej Gaál prvých 40 m podzemných chodieb. Začal sa tým intenzívny prieskum tejto lokality, ktorý trvá prakticky doteraz.

1973

Ďalšie významné objavy v jaskyni Podbanište, ktorá sa ukazovala ako najperspektívnejšia speleologická lokalita Drienčanského krasu: Matej Gaál objavil Suchú vetvu (18. 2. a 8. 5. 1973). Matej Gaál s Karolom Ďurčíkom sa preplazili cez tvz. III. Polosifón a objavili ďalších 100 m riečiska (21. 10. 1973). Jozef a Matej Gaál prekopali štrkový nános a objavili Vincelov dóm s mohutnými kvapľovými nátekmi (10. 11. 1973). Dĺžka jaskyne dosiahla 381 m.

Dňa 31. 8. 1973 bola organickým farbivom (azorubín) zafarbená voda v podzemnom toku jaskyne Podbanište, ktorá na povrch vytiekla v krasovej vyvieračke Kadlub vo vzdialenosti 1100 m od otvoru Podbanišťa. Bola tým dokázaná hydrologická spojitosť oboch systémov.

1975

V dňoch 3. – 5. 10 .1975 bolo organizované I. pracovné sústredenie jaskyniarov v Drienčanskom krase. Za účasti 20 domácich a miškolcských (Maďarsko) speleológov sa začalo v otváraní závrtov a v dokumentovaní preskúmaných jaskýň.

Členovia skupiny v spolupráci so zvolenskými, ružomberskými a košickými jaskyniarmi uskutočnili cvičný zostup do 125 m hlbokej Veľkej ľadovej priepasti na Ohništi v Nízkych Tatrách.

1976

V rámci prípravy na expedíciu Monte Canin sa uskutočnili cvičné zostupy do priepasti Pustá, Záskočie a Barazdaláš.

Na základe predchádzajúcich povrchových prieskumov a odkrývačských prác v 24 m hlbokej vertikálnej studni bola dňa 30. 12. 1976 Karolom Ďurčíkom, Jozefom a Ľudovítom Gaálom, Richardom Pomichalom a Pavlom Ženišom objavená 319 m dlhá Jaskyňa pri Holom vrchu v Drienčanskom krase. Jaskyňa vyniká mladou kvapľovou výzdobou, podzemným tokom, ale aj nedostatkom kyslíka, čo značne sťažuje jej ďalší prieskum.

1977

V júli bolo organizované II. pracovné sústredenie jaskyniarov v Drienčanskom krase. Za účasti 32 jaskyniarov z Rim. Soboty, Košíc, Rožňavy a z Maďarska boli zaznamenané menšie jaskyne v Drienčanskom krase a vo Frontovej jaskyni bola vykopaná 3 m hlboká stratigrafická sonda s nálezom kostí drobných cicavcov a ľudskej stehennej kosti.

1978

Dňa 27. 8.1978 bola Ľudovítom Gaálom a Vladimírom Žipčákom objavená Španopoľská jaskyňa vo východnej časti Drienčanského krasu. Speleoluminiscenčným výskumom Pavel Ženiš v snehobielych kvapľoch jaskyne zistil opálovú mineralizáciu.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch o prienik do podzemných priestorov za vyvieračkou Kadlub (ktorá je výverovým miestom podzemného toku jaskyne Podbanište) v uplynulých rokoch sa dňa 9. 7. 1978 podarilo znížiť hladinu vody vo vyvieračke o 1,8 m oproti stavu vody v roku 1973. Tento priaznivý stav využil Jozef Gaál a Karol Ďurčík a podplávaním vzniknutého polosifónu objavili prvých 20 m jaskyne Kadlub.
V rámci komplexného výskumu jaskyne Podbanište boli v nej Richardom Pomichalom zistené vzácne jaskynné bezstavovce. Pavel Ženiš v 0,9 m vysokej kope netopierieho trusu zistil hodnotný guánový minerál brushit.
Oblastná skupina za dosiahnuté výsledky obdržala vyznamenanie Slovenskej speleologickej spoločnosti.

1980

V dňoch 13. – 17. 8. 1980 bolo organizované III. Pracovné sústredenie jaskyniarov v Drienčanskom krase s rekordnou účasťou 112 osôb. Najvýznamnejšími úspechmi sústredenia boli objavenie jaskyne Dúbravica (na základe informácií Juraja Vincela) s geologicky významnými unikátne vyvetranými riasovými vrstvičkami na jaskynnej stene, zistenie archeologických nálezov v Jaskyni v Hlavine a v Malej drienčanskej jaskyni, čiaskové postupy v jaskyni Kadlub a uzatváranie otvorov viacerých jaskýň.

1981

V jaskyni Kadlub sa v dňoch 21. – 23. 8. 1981 podarilo pomocou hasičského čerpadla odčerpať vodu z III. sifónu, ďalší postup však znemožnil úzky trojuholníkový otvor. Jaskyňa bola zameraná v dĺžke 53,7 m.
V oblasti prielomu riečky Muráň pri Bretke bolo preskúmaných a zdokumentovaných 11 jaskýň v súhrnnej dňlžke 198,2 m. Najvýznamnejšou je z nich 93,2 m dlhá dvojúrovňová Horná mašianska jaskyňa, v ktorej boli zistené vzácne jaskynné bezstavovce.

1982

Využijúc suché obdobie dňa 26. 6. 1982 Ladislav Benedek, Karol Ďurčík a Ľudovít Gaál sa v riečisku jaskyne Podbanište preplazili ďalej o 62,5 m, čím vzrástla dĺžka jaskyne na 443,5 m.
Dňa 1. 12. 1982 bola v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote otvorená výstava venovaná desaťročnej činnosti jaskyniarskej skupiny.

1983

Rožňavský jaskyniar Július Sčuka uskutočnil povrchové geofyzikálne merania medzi Podbanišťom a Kadlubom, následkom ktorého sa stal v hrubých rysoch známy priebeh podzemných chodieb jaskynnej sústavy.

1984

V júli 1984 sa uskutočnil prieskum jaskýň v banských dielach magnezitového ložiska Miková pri Jelšave. Magnezitové jaskyne doposiaľ neboli u nás známe. Po prvý krát tu bolo Ľudovítom Gaálom a Pavlom Ženišom preskúmaných 5 magnezitových jaskýň so súhrnnou dĺžkou 106,8 m a boli popísané zákonitosti ich vzniku. Vo viacerých jaskyniach bola zistená hodnotná aragonitová výzdoba. Následne sa pokračovalo v prieskume magnezitových jaskýň na ložiskách Bankov-Košice, Lubeník, Burda a Podrečany.
V dňoch 17. – 19. 8. 1984 bol uskutočnený speleologický prieskum jaskýň Lubeníckeho krasu. Zo zameraných 5 jaskýň sú najvýznamnejšie Marvan (60,8 m) a Lubenícka priepasť (44,8 m) s kvapľovou výzdobou.
Uskutočnil sa speleologický výskum Skerešovsko-licinského krasu. Okrem povrchových krasových javov bolo odtiaľ zaregistrovaných a zameraných 7 menších jaskýň.

1985

Výskum Tuhárskeho krasu: okrem povrchových krasových javov bola dňa 12. 5. 1985 zameraná malá, ale paleontologicky významná Mara medvedia jaskyňa (12,5 m).
V jaskyni Peskő pri Bretke bola v stratigrafickej sonde nájdená spodná čeľusť pleistocénneho jeleňa obrovského (Megaloceros giganteus).

1987

Cvičný zostup do 100,5 m hlbokej priepasti Zvonivá diera na Plešivskej planine.

1988

Usporiadanie 29. Celoslovenského jaskyniarskeho týždňa SSS v Drienčanskom krase. V dňoch 2. – 7. 8. 1988 sa takmer sto účastníkov oboznámilo s doposiaľ preskúmanými jaskyňami krasového územia. Exkurzie boli uskutočnené aj k jaskyniam prielomu Muránky pri Bretke.
Pri Slizkom bola daná do prevádzky nová terénno-výskumná stanica skupiny.
Záverom roka bol uskutočnený prieskum jaskýň Jelšavského krasu. Preskúmaných a zameraných bolo 5 jaskýň v súhrnnej dĺžke 95,3 m.

1989

V rámci výskumu vulkanických jaskýň na Ragáči pri Hajnáčke bola v Ebeckého jaskyni vykopaná sonda, pomocou ktorej sa dokázal jej vulkanicko-exhalačný pôvod. Jaskyne tohto typu na Slovensku neboli dovtedy známe.
Koncom roka sa uskutočnili meračské práce v Labyrintovej jaskyni na Pohanskom hrade (Cerová vrchovina) v celkovej dĺžke 151 m.

1991

Po predchádzajúcom prieskume závrtov medzi jaskyňami Podbanište a Kadlub, ako aj po odkrývačských prácach v 24 m hlbokej šikmej priepasti bolo dňa 12. 1. 1991 Karolom Ďurčíkom, Štefanom Lecsőm, Štefanom Pázserom a Pavlom Pázmányom objavené mohutné riečisko Jaskyne nad Kadlubom s prekrásnou kvapľovou výzdobou a v bočnej vetve s priehľadnými excentrickými výrastlicami. Po čiastkových objavoch ďalších častí a po zameraní jaskyne celková dĺžka jej chodieb dosiahla 707 m. Jaskyňu sa však nepodarilo spojiť s Podbanišťom, ani s Kadlubom.

1992

Koncom roka bola zdokumentovaná malá 5,8 m dlhá jaskyňa v Poľane s názvom Pod jaseňovým vrchom, ktorá však reprezentovala ojedinelý genetický typ jaskyne na Slovensku: vytvorila sa vyvetraním prekremenelého miocénneho stromu vo vulkanických horninách.
Na jeseň bol otvorený náučný chodník Drienčanský kras, ktorý bol vybudovaný v spolupráci so skautmi a pracovníkmi štátnej ochrany prírody.

1994

Na Pohanskom hrade v Cerovej vrchovine bol ukončený dvojročný intenzívny výskum bazaltových jaskýň. Odtiaľto bolo zaregistrovaných celkove 31 jaskýň so súhrnnou zameranou dĺžkou 836 m. Územie reprezentuje najväčšiu koncentráciu pseudokrasových jaskýň na Slovensku a je modelovou oblasťou vzniku gravitačných rozsadlinových jaskýň v ráci Slovenska. Významným speleologickým úspechom bolo objavenie 182 m dlhej Stĺpovej jaskyne Ľudovítom Gaálom a Miroslavom Vytřísalom (7. 7. 1994), ktorá sa stala najdlhšou nekrasovou (pseudokrasovou) jaskyňou Slovenska. Ďalšími cennými jaskyňami sú 81,3 m dlhá Črepová jaskyňa s archeologickými nálezmi eneolitu, pilinskej a kyjatickej kultúry a zo stredoveku, ako aj Šurický úkryt (68,5 m), ktorá poskytla skrýšu pre vojnových zbehov v II. svetovej vojne.

1995

Dňa 4. 7. 1995 bola zdokumentovaná ďalšia vulkanicko- exhalačná jaskyňa s názvom Sezam v Štiavnických vrchoch (26,6 m).
V Cerovej vrchovine bol v dňoch 16. -19. 8. 1995 v spolupráci so správou CHKO Cerová vrchovina a CHKO Karancs-Medves (Maďarsko) organizovaný seminár s medzinárodnou účasťou zameraný na štúdium a demonštráciu rôznej genézy pseudokrasových jaskýň. Účastníci z Nemecka, Ukrajiny, Česka, Maďarska a zo Slovenska si prezreli všetky významné jaskyne Cerovej vrchoviny na oboch stranách štátnej hranice. Prednášky a sprievodné texty exkurzií boli publikované v osobitnom zborníku.
Úspešný bol aj prieskum bazaltových jaskýň na Belinskej skale v Cerovej vrchovine. Na základe upozornenia archeológa Václava Furmánka bola dňa 23. 8. a 15. 9. 1995 preskúmaná doposiaľ neznáma 23 m dlhá Jaskyňa kanelovaných črepov s početnými arecheologickými nálezmi z eneolitu a zo stredoveku. Ďalej tu boli preskúmané a zamerané 3 menšie jaskyne.
V oblasti juhozápadnej časti Tisovského krasu bol vykonaný prieskum jaskýň, vzniknutých svahovými pohybmi vo vápencoch. V rámci prieskumu boli zamerané doposiaľ málo známe jaskyne v súhrnnej dĺžke 148,5 m. Z nich je najvýznamnejšia Veľká rangaska s dĺžkou 103 m.

1997

V dňoch 8. – 13. 7. 1997 bolo v spolupráci so Slovenským skautingom organizované IV. pracovné sústredenie v Drienčanskom krase. Pracovalo sa v Jaskyni nad Kadlubom a v aktívnom bode závrtu Kňazievka, kde bola dosiahnutá hĺbka sondy 6,5 m.
V závere roka objavil Ondrej Knapp Kosťovú jaskyňu v západnej časti Drienčanského krasu s ľudskými kosťami pravdepodobne z praveku alebo stredoveku.

1998

Jaskyniari a skauti vykopali 16 m hlbokú, tzv. Dunivú priepasť, od ktorej sa očakáva prepojenie s Jaskyňou pri Holom vrchu a tým aj zlepšenie cirkulácie vzduchu v oboch jaskyniach.
Zmapované bolo rozšírenie vzácneho jaskynného chrobáka Duvalius goemoeriensis, ktorý bol zistený doposiaľ len na území Drienčanského krasu.

1999

V noci z 22. Na 23. 10. 1999 Ladislav Iždinský a Stanislav Scholtz využijúc nízky stav vody v Podbaništi v extrémnych podmienkach prekonali vyše 200 metrovú plazivku a prešli do priestorov Jaskyne nad Kadlubom, čím spojili oba systémy. Po zameraní celková dĺžka jaskyne dosiahla 1570 m, čím sa zaradila na 24. miesto v rebríčku najdlhších jaskýň Slovenska.
Členovia skupiny v spolupráci s plešivskými jaskyniarmi pri dokumentácii pseudokrasových jaskýň v Kremnických vrchoch objavili 91 m dlhú Snežnú rozsadlinu so stálou ľadovou výplňou.

2000

V archeologicky a historicky cennej Chvalovskej jaskyni boli prehodnotené doterajšie poznatky a v spodnej úrovni bola odkrytá chodba v dĺžke 40 m. Celková dĺžka jaskyne tým vzrástla na 110 m.
V rámci prieskumu pseudokrasových jaskýň Krupinskej planiny a Ostrôžok bol Františkom Radingerom a Petrom Nociarom zistený ďalší výskyt zvláštnych jaskýň, ktoré sa vytvorili následkom vyvetrávania prekremenených stromov v andezitových vulkanoklastických horninách (jaskyne Pecna pri Ľuboriečke a Trpasličia pri Sucháni).

2001

Začiatkom roka vyšla monografia „Príroda Drienčanského krasu“, zostavovateľom ktorej je popredný botanik Ján Kliment. Práca je výsledkom mnohoročného geologického, speleologického, botanického a zoologického výskumu Drienčanského krasu. Obsahuje aj odporúčanie optimálneho spôsobu hospodárenia v krasovej krajine ako aj návrh formy ochrany územia.
Dňa 8. 4. 2001 Peter Nociar a František Radinger na základe informácií Jána Petrusa objavili 54,5 m dlhú priestrannú jaskyňu v andezitoch pri Ľupoči.
Dňa 1. 8. 2001vstúpila do platnosti Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 291/2001 Z. z., ktorou sa vyhlasujú národné prírodné pamiatky. Za národnú prírodnú pamiatku bola vyhlásená aj jaskyňa Podbanište, čím boli uznané aj jej prírodné hodnoty celoslovenského významu.
Pri odkrývaní nových priestorov jaskyne Voňačka narazil František Radinger s Petrom Nociarom na početné archeologické nálezy.
Vyhotovený bol projekt obnovy náučného chodníka Drienčanský kras s rozšírením na 5.210 m.
V jaskyni pri Holom Vrchu sa uskutočnili 2 akcie, počas ktorých boli zahájené kopáčske práce, ktoré však boli pre nedostatok kyslíka ukončené.
V Cerovej vrchovine sa pozornosť venovala Dvojvchodovej rozsadline a Stĺpovej jaskyni kde boli uskutočnené viaceré akcie za účelom spojenia týchto dvoch jaskýň čo sa však kvôli úzkym priestorom z oboch strán nepodarilo.
V Ostrôžkach boli objavené a zdokumentované pseudokrasové jaskyne Lupočská nora a jaskyňa Voňačka, kde boli nájdené archeologické nálezy.
Zdokumentované boli:
Prievanová diera, Pecna, Sucháňska trhlina, Trpasličia jaskyňa, J. v tufoch (Krupinská planina), Parenica a Malá dolomitová j.(Štiavnické vrchy), Opálová j. (Kremnické vrchy), Lupočská nora (Ostrôžky)
V Drienčanskom krase sa natáčali viaceré relácie a dokumentačné filmy.

2002

V Podbaništi sa v spolupráci s NP Bükk nakrúcali jaskynné živočíchy najmä bezstavovce do filmu o ochrane jaskýň.
V Novembrovej priepasti sme uskutočnili veľkú kopáčsku akciu počas ktorej sa podarilo objaviť vyše 50 m. Celková dĺžka tak vzrástla na 60,5 m.
Vykonali sme prieskum Mučínskej jaskyne a zamerali ju v dĺžke 12 m.
Pri príležitosti 30. výročia od založenia oblastnej skupiny sa uskutočnila výstava v Gemersko-malohontskom múzeu, seminár a pestrý program pre deti ZŠ.
Zdokumentované boli: Hádzaná j. a j. Nevídaný portál.

2003

V Podbaništi sme kvôli bezpečnosti pri prácach v závale osadili výdrevu.
Prepojiť Stĺpovú a Dvojvchodovú jaskyňu sa nám stále nepodarilo.
Sonda pri Španopoľskej jaskyni nás pustila do 10 metrovej dĺžky.
V Silickej ľadnici sa podarilo našim členom odchytiť štyroch pytliakov z ČR, ktorý v tejto lokalite zbierali chránené chrobáky.
Zdokumentované boli: Ružínska diera a Morháčova jaskyňa

2004

V jaskyni Kadlub sa M. Megelovi a G. Šaminovi podarilo preniknúť do poslednej známej sály. Problémy nám robí IV. sifón, ktorý je úzky a rýchlo sa zanáša pieskom. Ďalšie speleopotápačské akcie: Morské oko pri Tornali, Bezodná ľadnica, Gemersko-teplická jaskyňa a Kečovská vyvieračka.
Pri Španopoľskom systéme sme otvorili ďalšiu sondu – tento krát nad prameňom.
Zdokumentovaná bola j. Nóri.

2005

Objavili a zdokumentovali sme 21 m dlhú jaskyňu Cencúle. V jaskyni Podbanište sme proti smeru toku v Suchej vetve postúpili o 10 m avšak na konci nás čakal sifón a zával.
Zdokumentované boli: J. v Jazvinách, J. vo valickom lahári. Na vrchu nad Španopoľským systémom sme začali hĺbiť Vrchnú sondu. Vymenili sme uzáver na Španopoľskej jaskyni.
2006
V doline potoka Drienok sme objavili jaskyňu Praslen dlhú 133 m s významnými archeologickými nálezmi a otery faklí, príp. uhľové obrazce.
Vymenili sme uzávery jaskyne Podbanište a Jaskyne nad Kadlubom. Zúčastnili sme sa na niekoľkých akciách na Suchých doloch (Netopieria j.) s cieľom postúpiť v závere jaskyne. Pri projektovaní ochranného pásma Ponickej jaskyne sme jej časť zamerali v dĺžke 277 m. V Tisovskom a Drienčanskom krase sme zorganizovali 2 medzinárodné akcie pre jaskyniarov z Maďarska.

2007

Naďalej sme rozširovali úzku studňu s pracovným názvom Medzikadlub. Preskúmali a zdokumentovali sme Šlosiarovu jaskyňu s dĺžkou 58 m. V Drienčanskom krase sme objavili viacej menších jaskýň. V Španopoľskej vrchnej sondy sme v hĺbke 10 m narazili na niekoľko ľudských kostí. Pre jaskyniarov z Maďarska sme zorganizovali 2 medzinárodné akcie.
Zdokumentované boli: J. pod Dubinou, Viktória
Podieľali sme sa aj na organizovaní environmentálnych akcií: projektovanie náučného chodníka Tuhársky kras, ukážky praktického použitia jednolanovej techniky, deň Zeme, prednášky pre deti ZŠ

2008

Práce na priepasti "Horná skautská sonda na Špaňom poli". Čerpací pokus v jaskyni Kadlub, ktorý vzhľadom na techniku čerpania (saním) nepovolil postup za štvrtý sifón. Zameranie a objavenie jaskýň na Burde s unikátnou výzdobou.

2009

Objavenie jaskynnej priepasti na Koniarskej planine o hĺbke 13 metrov. Ďalší čerpací pokus v jaskyni Kadlub pomocou dvoch silných ponorných čerpadiel, podarilo sa prekonať štvrtý sifón, ale vzhľadom na absenciu kyslíka a obrovský pieskový zával na konci sa skupina zhodla, že ďalší postup nie je možný.